V popraskanom obraze nehynúcej zloby
započala čierna linka svoju púť
chcela skrášliť prázdne bulvy dnešnej doby
a možno chcela len niečo podotknúť
Cez hlboké vrásky líc vytýčila krivé hranice
postavila múr a nahodila vápnovú omietku
udusila póry starej tváre a podráždila zrenice
vtedy z pľúc predniesla tubera smutnú poviedku
linka dokončila svoju púť a zakázala plač
dokonalé lícne štíty ošlahané vetrom
a chladný pohľad ráže deväť milimetrov
zrkadlový odraz tváre, ktorá sa už dávno prestala smiať
A v tom prázdne zatuchnutej kúpelne
polonahá v zvratkoch tisla prst na pery
hrbatý kapucín s flautou hrá nádherne
do úmrlčej kobky pred pádom opony
V závoji modrej hmly z nikotínu
jej telo a zimný vánok na chrbte
čierna hodinka dlhá šesť minút
skončila zúfalým stlačením spúšte...
Dátum vloženia 16. 9. 2012 14:39Raven
MAS(a)K(r)A
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1685
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti