Marcus_Honorus 
Boh rozplynutia
Záhradu hľadal, na samote dom,
za mrežou aleje, sady a strom.
Nečujne kráčal, od strachu bledý bol,
tiene sa níňali nocou aj dňom.
Večnosť a ničota, minulosti priepasť,
prečo nám dni tak hlcete?
Pračo nám navždy beriete
to, čo nás unáša na nebeský plášť?
Spomienka, spomienka, čo chceš odo mňa?
...Jeseň
Dátum vloženia 13. 9. 2012 14:49za mrežou aleje, sady a strom.
Nečujne kráčal, od strachu bledý bol,
tiene sa níňali nocou aj dňom.
Večnosť a ničota, minulosti priepasť,
prečo nám dni tak hlcete?
Pračo nám navždy beriete
to, čo nás unáša na nebeský plášť?
Spomienka, spomienka, čo chceš odo mňa?
...Jeseň
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2425
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
ide z toho taká príjemná,nenásilná melanchólia..pre mňa naj..miesta prvé dva verše a záver
13. 9. 2012 17:12 - Marcus_Honorus (napísal autor básne)
Aby sa minulosť neprepadávala do ničoty.
18. 9. 2012 23:19