Basnicky.sk

Boli to pramene vlasov, čo šteklili kútiky tváre
A bola to moc tej krásnej svetlej chvíle medzi nami
Čo posunula naše cesty do polohy zakázanej
Medzi nočnými motýľmi a ich polámanými snami


Prebdené noci v objatí krehkej symfónie tiel
a pohľad v ktorom som sa stratil od okamihu
čo sa vzorec túžby a lásky zhmotnil do pier
oni vo mne prebudili hlúpu majetnícku pýchu


S každou minútou v príbytku samoty
Pýtam sa svojho chorého ega
Či nebolo hlúpe v objatí citovej nahoty
maľovať surrealistický portrét seba


Či farby na plátne nevsiakli prirýchlo
A dúha slov len v osminovom spektre
Neumlčala nás, až kým jeden nestíchol
A stratil sa vo vlastnom citovom pekle


Tak súzvuk tlčúcich sŕdc zanikol v ozvene
Tupých úderov do holých bledých stien
A húfy nočných motýľov zaspali zasnene
Obkľúčené nocou cez ktorú presiakol ich tieň


Milovali sa a znova rodili
Až kolísky boli im hrobmi
Krídla aj uši časom sklopili
„Láska hluchý som, nerob mi
nestrkaj pršteky do osieho hniezda
nevŕtaj v zvetranej hornine v hrudi
buď moja nekonečne padajúca hviezda
pri ktorej prajem si mať rád ľudí...“


„...pri ktorej vzplaniem aj na míle vzdialený
a zabudnem na zvyšok váhy vesmíru
Nebudem viac voči tvojej láske zbabelý
Až kým tie motýle v nás pomaly nezhynú"


Stalo sa, keď pukli škrupiny a stali sa úsvitom
Šedým a tmavým reliéfom naivných snov
A ich krídla zlomili silnejúcou gravitáciou
Divokých vĺn reality citových prílivov
Predsudky...


Chcel som len povedať
chcel som len pošepnúť že:


Chcel som krásu ktorej krídla som lámal
Chcel som lásku ktorej som zlomil srdce
Chcel som noc ktorú som svetlom prebodával
Chcel som žiť s ňou, no umieram bez nej...


Chcel a neviem prestať chcieť