Basnicky.sk

Veriaci lásky nemá,
lebo si vysnenú ženu,
fľandou nazýva.
Riziko si neuvedomil,
keď si hlavu opil,
a na prechádzku si pustil hubu.

Priateľ bez súcitu,
prezradil jeho vinu.
Jeden druhému,
si tu správu podávajú.
Veriaci si stále hovorí to samé,
že ľúby to dievča vysnívané.

Veľký to cit láska?
Láska hlavu moce,
radosť mi berie z duše.
Lásku moja láska bolí,
utrpenie čo neprebolí.
Tak kde je ukrytá tá pravda?

Snaha o ospravedlnenie bola
Na zem ma zraziť musela.
Najprv čakať lásku musel
Potom kľačať pred ňou chcel.
Zožiera ho to na duši
Pre ten čin trpieť musí.

Lásku vo dverách zbadal,
hneď zo zeme vstával.
Slová z neho ako by klince,
áno tie boli mučiace.
Ústa už viac neotvoril,
len sa na kolená sklonil.

Veriaci len modlitbu pozná,
preto prišiel do kostola.
Kľakol si na kolená,
a s Bohom sa rozpráva.
Oči jeho mu odpoveď dávajú,
slzy sa postupne kotúľajú.

Rozhrešenie pýtam si,
ale niet tej lásky,
ktorá by ho dala,
veď niet tej čo by ma rada mala.
Prekúsiť to pokúšala sa,
ale teraz sily v sebe nenašla.

Hoc mám silnú vieru ale bez lásky,
ničím sa cítim akosi...