Túžiš plávať proti prúdu všedných dní
keď láska je rakovinou v poslednom štádiu
chceš sa vyliečiť a začať žiť svoje sny
ja zatiaľ počúvam tvoj hlas z pásky v rádiu
Nepočujem hluk trúbiacich rakiev
som zarytý fanúšik tvojho hlasu
túžim si natrieť tú chuť na chlieb
v dialógu dopriať ti dostatok času
Túžiš vidieť svet cez retrosklá
za ktoré skrývaš dve čierne studne
hladiny duše, ktorá nie je zlá
len skrýva na dne príbehy smutné
Nevidím papuľu priepasti v ríši divov
brodím sa v čiernom močiari bázne
zaváhal som, keď sa láska stala smilnou
no ty nemáš čas hľadať ma na dne
Uź netúžiš po prístrešku havraních krídel
zatváraš oči pred tým kto do nich videl
aj keď len na krátko
A ja už necítim sa s tebou menej sám
som silueta kŕdľa čiernych vrán
ďobem ti na okno: “spi sladko...“
Dátum vloženia 10. 9. 2012 16:55Raven
Zlomené pero básnika
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1597
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti