Basnicky.sk

Keď v rozpore myšlienok, sa nevedomky ocitám,
že ma niekto pochopí, s tým často počítam.

Komu to však povedať, to často nik nevie,
obzerám sa zasa spať, kam táto cesta vedie.

Do priepasti hádžem batoh-myšlienky čo dušu ťažia,
povzniesť sa to nie je vrtoch, voľnosti sa mi viac žiada.

Zaletieť tam, kde bolesť už miesta viac nemá,
túlať sa len tak,akoby tvár nemala mena.

Neviem či vždy človek býva stále šťastný,
pravdou však je že bez lásky, by bol život matný.

Tak preto ten batoh, beriem zas na plecia...

Zhadzujem tie krídla,nohy horám-viac než vetru,
zdá sa mi že veria...