Basnicky.sk

Sme čierne ovce vo vlčom stáde
dva makové kvety v zlatom poli
po páde na hubu jazvy na brade
a z lásky dvoch je topenie v mori
kto vyviazne živý? ktorý?


Skôr než začnú spievať nám requiem
ešte než v nás začnú kvitnúť gerbery
človek je ako hrdzavé perpetum mobile
samota je ryšavá bulimička, čo pomaly
robí z lásky Titanic nevery


Oberá o svetlo, čo vytrysklo z ľadu
klame nás závojom radostnej slobody
koho sa mám prosiť a o akú radu
povedz mi pre aké závažné dôvody
vrhla si ma do vody


Plávam teda sám v živote minulom
a premýšľam o stave bez tiaže
bojím sa, od bolesti ma v kŕči zvinulo
jej fotka je zbraň ťažkej ráže
bytostne sa ku mne viaže


Naivita a nádej vraj umrú posledné
ja som však zomrel dávno pred tým
bez nej môj krvný obraz lenivo bledne
bola mojim posledným znovuzrodením
a v ďalšie už neverím


Nechcela zráňať len chýbali slová správne
spoznal som temnú ryšavú sestru amora
rok plný predsudkov spolu s ňou strávme
ale ver mi, to krásne vo mne aj tak zotrvá
je ťa plná srdcová komora


Keby som tak mohol zachytiť nektár
čo vyteká v striebristých prúdoch
z tvojich útrob, vieš, len sa netvár
je v tebe viac než v iných ľuďoch
pusti žilou ten smútok


Ak by som sa narodil do inej podoby
bol by som tvojim štíhlym tieňom
jemne sa ťa dotkol a nehľadal dôvody
vždy s tmou splynul a bol s tebou
miloval ťa láskou nemou


Tento svet má však už tieňov dosť
som pre neho perverzný úchyl noci
a ty si v unavených očiach skvost
človek ako ja sa môže len modliť
aby zažil taký pocit