Basnicky.sk

Keď si ma ráno hladil po vlasoch,
a často mi hovoril čím všetkým pre teba som,
vždy díval si sa mi nežne do očí,
a často ma uspával neskoro do noci.

Ja túžila som snívať len s tebou,
prežiť náš život a byť len tvojou,
no tie časy sú zdá sa, už nenavrátne preč,
prečo to nejde, nedá sa vrátiť späť?

Videli sme spolu toľko krás,
a často sme spolu padli už veľa krát,
no vždy sme vedeli vstať a ďalej ísť,
prečo to teraz nevieme pochopiť?
Prečo sa veci zo dňa na deň tak menia?
Prečo už viac nie som tvoja princezná?
Prečo sa ten čas nedá vrátiť späť?
Prečo to nejde? Neviem nájsť odpoveď.

Každý z nás má dnes už vlastný svet,
v ktorom pre nás dvoch už viac miesta niet,
naše sny už nie sú tie čo bývali,
už nemáme plány o ktorých sme snívali.

Ty máš svoj život do ktorého ja nepatrím,
ja mám zas ten svoj v ktorom už nie si ty...