Basnicky.sk

Vo vzduchu je jeseň,
Káva na balkóne chladne
A s každým listom na líce
jedna slza padne.

Slaná slza opustenia
Od muža v parku,
Čo očami kričí v diaľku
že žiada sa mu odpustenia

A ďalšia slaná od ženy
Čo cíti sa byť všetkým cudzia.
Nevie kde nehu hľadajú
Všetci tí na svete ľudia.

Dve slzy vyronil mladý pár
Čo nevidí vôbec nič,
hoc hľadí si tvárou v tvár,
Nevidí lásku, smútok ani chtíč.

Jesenný vietor dvíha
Zo zeme trochu lístia
A my hľadáme pohľadom
Kde sú tí, čo ľuďom srdcia čistia.

Vo vzduchu je jeseň
Človek všetkým cudzí,
Opustený
Verí, že ďalší padnutý list niečo zmení.

Posledná aktualizácia: 6. 9. 2012 12:36