Basnicky.sk

Básnik v mäsiarskej zástere
ľudské srdcia na jeho pulte
v jednej chvíli sa cítiš zasnene
a v druhej si obeťou v jeho kulte


Každým veršom reže do mäsa
a pitvá údy v citových kŕčoch
do štruktúry lebky divoko tesá
len perom vo svetle nočných lúčov


Opitý ťažkým materializmom voči fľaši
stavia na protest prázdny pohár
zo dňa na deň mu v hlave viac straší
jeho mozog v lebke potichu stoná


A čo ty ? Smutná tvár života
čo hádžeš svoj pohľad do tmy
v rúchu Evy zaspávaš odetá
jazykom hľadíš čerstvé stehy


Duša rozbitá na tisíc kúskov
no, nájdi v nich svoje šťastie
dvíhaš sa zo zeme s krvavou rukou
a on len ďalej reže básne