Stará dáma
keď to trvá večnosť, týždeň, mesiac, rok
keď to trvá stále, aj keď sa ukladáš na spánok,
steny šedivé rozpráváju za teba,
v hlave máš len zmätok, ktorý netreba
pri moste stojí stará dáma,
jej neprítomné oči hľadia do neznáma,
tmavý závoj padá jej do očí,
málokto nájde smer, kto v cestu jej skočí
v ráne slnečnom sa zamračí,
dáma po ceste sa plahočí,
biely závoj svetla ovinie jej telo
v tú chvíľu akoby sa rozvidnelo
tuhý dážď s pokojom sa strieda,
hojnosť sa stráca, zostáva len bieda
kvapky dažďa obmývajú alej
stará dáma plahoči sa ďalej,
alej rozkvitla a steny utíchli,
čierne mraky zrazu sa rozpŕchli.
a kým v diaľke máva stará dáma,
zajtra rozvinie sa rovnaká panoráma
Dátum vloženia 30. 8. 2012 00:48daralam
Stará dáma
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1682
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti