V ľahkej pohode nedeľného popoludnia,
mamičky a deti, blízko pri vode, zostali vzadu.
Uteká pomaly, lenivá, ako na čiusi radu.
Je takmer čistá, no málo zvodná.
To všetko zachytí aj lenivé oko,
aké mal môžbyť i ten muž bez adresy.
Má stále nedeľu, no kašle na móresy.
Nehlučne narazil kov na kov.
Keď salutoval na pozdrav,
jeho vnútro explodovalo v slnku.
Vcucnuté priamo do fľašky od vína, bez hrnku.
Nikto si nevšimol tento zjav.
No v malom kúsku mojej duše
vypálil nemú vzorku s vizitkou.
Obzerám si ju, a s krehkou výčitkou,
prajem mu deň, ktorý ušiel.
Dátum vloženia 16. 8. 2012 19:03jendrisko
Náhodný známy
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 2840
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti