Basnicky.sk

Sedím na staručkom cintoríne,chvíľu sa mi zdalo,že sedíš pri mne,že znovu hádame,ktorý pomník sa času poddá,že znova uvidíme,ktorý zvalila ľudská zloba.Robili sme toľko bláznivých vecí,občas sa nám smiali všetci,tváre pomaľované popolom,kopance lásky v reštaurácii pod stolom.Špliechanie sa vo fontáne na námestí,hra,kto sa do krabice od televízora zmestí.Dvojzmyselné poznámky,stávky a hádanky.Desiatky jázd na čierno električkou a len raz nás chytili revízory bez lístkov.Nočné prechádzky mestom,späť vždy inou cestou.Spolu sme boli jeden živel,každý len s údivom civel.Tisíce nápadov sme mali,tak dobre sme sa dopľňali.Dnes sedím na staručkom cintoríne,nechápem,prečo nesedíš pri mne.Hľa,uplakaná sedmokráska pri nohách mi zvädla,a ja čakám,či niekto nesadne si vedľa..