Basnicky.sk

sedím,dýcham,vnímam...
Neurčitý pohľad značí,
že sa v sebe dívam
na zašlí príbeh lásky...
-že sa mi to páči,
hoci úškr vraví o všeličom..
A aj prvé vrásky.

Tiež máš na nich podiel viny-prebdené noci s tvojim menom,
navždy vrytým v mojej duši,ako táto lavička.
Áaaaach tie sladke činy,ku ktorým si ma na nej vyprovokovala,
ty....nevystatá hlavička..
Áno tá,ktorej som tu spoznal pery a postupne sa prepracoval
aj na iné miery
...tušíš kam tým mierim.

Jáaaj moja zlatá lavička...My dvaja
vieme,čo sa dialo,
keď som na tebe sedel sám.
Na tvoje staré drevo mi padal celý svet
..všetko,čo za to stálo.
Hmm...život nie je med...
Navždy vo mne ostal tento starý šrám.

Mám tebou popísanú dušu.
Písala si do nej spoločnými
dňami,smiechom.
A aj svojimi snami,
ktoré nás rozdelili
....hriechom.

Alebo ti len krivdím...
Ale o tom viete zas len vy dve...
keď tu možno niekdy zájdeš.
A tak jak ja tu nájdeš,
náš mŕtvi príbeh lásky
zapísaný v rovnakom úškľabku.

Tak ti tu nechávam posledný bozk...