Bez slnka niet vlahy,
bez úsmevu radosti
a bez lásky niet človeka.
Človeka,
čo by lásku ďalej dával,
človeka,
čo by túžil po nej.
Láska,
kráľovná prirovnaní,
je ako stromy na jar a v jeseni,
posiata mnohými slzami.
Láska,
je ako dotyk posledného dychu,
je ako radostný výkrik v bolestnom tichu.
Láska,
niet človeka,
čo by od nej nebol závislý,
veď bez nej by všetky ruky zavisli,
vo vzduchu,
milimeter od seba,
neschopní sa objať.
Láska,
zmysel existencie,
plná pádov a prekážok.
Láska,
tá čo trvá večne.
A čo je láskou mojou?
Duša človeka.
Dátum vloženia 3. 8. 2012 12:10Radene 
Bezmenná báseň
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1790
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Tatianna69
chce to písať a čítať a písať a čítať... pre mňa je tam priveľa konštatovaní, bez originality... nevtiahlo ma to, ale teším sa na ďalšie tvoje...
3. 8. 2012 13:02 - Mrakoplaš
no, myšlienka je pekná, spracovanie však pokrivkáva, tu sa prikláňam ku kolegyni nado mnou, aj s poslednými šiestimi slovami
3. 8. 2012 13:19