Basnicky.sk

Sme ako dve ruky, ktoré nevedie sa spojiť, ale stále neviem čo medzi nami stojí, či naša láska nie je pravá, či vernosť sa nás bojí, ale nádej ešte neprehrala v tomto ťažkom bojí.
Moje srdce citi k tebe viac než veľa, si v ňom vrytá, moja hlava otázkami hľadá kde je pravda skrytá, hľadám, pátram z každej strany, a Ty udeľuješ mi zatiaľ rany.
Prečo podnety aby som Ťa ľúbil mi dávaš,
prečo sa ku mne tak zle niekedy správaš,
keď nevnímaš ma, cítim sa oklamaným,
či čakáš na to že čo prv ja spravím?
Rešpekt z lásky to brzdi vo mne,
mohla by si mi pomôcť i keď skromne.
Chcem Ťa, chcem byť s Tebou,
tie chvíle pripomínaju mi nebo,
chcem počúvať Tvoj nežný hlas,
chcem dívať sa do Tvojích tajomných očí,
chcem dotýkať sa Ťa a bozkávať Ťa zas a zas, lebo okolo Teba sa moj svet točí,
chcem zmeniť náš pochmúrny vzťah,
chcem Ti kúsok lásky, nádeje a dôvery dať, lebo doteraz som Ti chcel dať všetko a nedal som Ti nič, len túto báseň, ktorá je pre mnohých iba gíč,
no ja stále verím že láska nás spojí,
Milujem Ťa a chcem Tvoje srdce šťasťim a láskou zhojiť.

(Táto báseň je venovaná Zuzke a všetkým, ktorí nevedia čo chcú, riadte sa srdcom!)