Vravieval si toľko krásnych vecí,
no nezostalo nič.
Dnes mám už len tvoje SMSky,
no už sa z nich nechvejem,
už nezostalo nič,
len v mojej duši je prázdno,
no navonok vôbec nič nezostalo.
Myslíš na mňa občas?
Môžem ti dookola čítať texty, ktoré si mi písal.
Chceš?
Mám začať?
A ktorú chceš najskôr prečítať?
Tú o tom ako som ti dala to najcennejšie,
čo baba môže chalanovi dať?
Alebo, že ma miluješ tak,
že slovami to nedokážeš povedať?
Že som zmyslom tvojho života,
že ti chýbam, že ma chceš?
Že som len tvoja a že ma miluješ?
Že ma nikdy neopustíš lebo bezo mňa nežiješ?
Tak ktorú?
Vyber si!
Alebo mám čítať ďalej?
Zdá sa ti to snáď málo?
Môže sa toto zdať niekomu málo?
Nedýchaj chvíľu a spomeň si.
Prosím spomeň si ako si ma miloval.
Viem, cítim, že nebol to klam.
Vraj znamenala som to,
čo ešte žiadna predomnou.
Je to tak?
Nie. Už nie.
Už nič nezostalo.
A bolo to tak vôbec?
Dúfam.
Posledná aktualizácia: 27. 7. 2012 11:15
Dátum vloženia 27. 7. 2012 10:55nataly012 
SMSky
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1910
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti