Basnicky.sk

Je tam je s ňou,
Tou nepredvídanou.
Mám strach že bude zle,
Tomu čo bolo a bude puzzle.

Tak sa to dá pomenovať,
Či to tam bude pasovať.
Toho čoho sa bojím že sa bude diať,
To čo mu neodpustím a nedá sa vziať.

Podvod vo vzťahu taký bolestivý,
Plný vášne, citu no môjmu srdcu nemilý.
Klam po celú dobu len v očiach mám,
No moje srdce už po tomto dokopy nedám.

Bolesť najhoršieho stupňa,
Nezaženiem v sudoch vína.
Je to on ten pravý,
No ale je klamlivý.

Ten osud čo nás čaká,
Je len v tom ako nás láka.
Slzy sú teplé a liečivé,
Len teraz neviem či pravdivé.

Či naozaj sa tam niečo deje,
Či sa ešte len teraz tomu schyluje.
Alebo ma naozaj tak miluje,
Snaží sa, hovorí, aj sa smeje.

Ked sme spolu ruka v ruke,
Alebo len ležíme v postieľke.
A vedieme nekonečné debaty,
Bodaj by to boli len moje preludy.

A mýlim sa tak veľmi,
A nič som nezachytila očami.
Srdce to rozum to ale ja ho ľúbim,
Zaľúbenosť k nemu stále cítim.

Ale on? Neviem prečo mu neverím,
Stále si všetko overím.
Ked sa do niečoho pustím,
Naozaj ma ešte ľúbi?

Bola som tvoja bábika,
Alebo ňou ešte som je tam kúska?
Toho čo tam bolo aj je,
Bolí to ked to tam nieje.

Dozviem sa všetko v pravý čas,
Koľko sa znova načakám zas.
Či nie naozaj to je len sen,
Ktorý prežívam v tento deň.

Sú to len plané reči,
Nie sú to veci.
Ktoré sa riešia deň čo deň,
Musím mu veriť ale len.

Ťažké niekomu veriť po toľkých sklamaniach,
Ale on je iný po toľkých čakaniach.
Vie, čo má povedať kedy ma objať, prečo teda neveriť,
Prečo to aspoň raz s ním veriť mu neskúsiť.

Šanca ma nezabije,
Ale cítim že ubije.
Už dosť zlému mysleniu,
Ale tomuto vzťahu otvoreniu.

Máme svoje chyby ale dajú sa potlačiť,
My sme silný ľudia a dokážeme skočiť.
Za druhým ked nás potrebuje,
A k dobrému nás povedie.

Dávaš mi najavo krásu,
Oporu a hlavne lásku.
Tak prečo teda neveriť,
No veriť ale aj preveriť.