Uši na mňa rúcho samoty, zo súkna sĺz
Uši na mňa rúcho samoty, presne také, čo nejde zvliecť
Nech ťaží ako chladný nočný dážď, nech bodá a páli tisícom odmietnutí
Nech nikdy viac ma nedonúti vstriec ísť nádejám slepoty.
Tak ši ho. Nech ma v ňom tmy osirelého do svojho objatia prijmú naveky.
Dátum vloženia 20. 7. 2012 17:34Vivaldi
Rúcho samoty
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1540
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- papilio_ulisses
celkom sa mi páči, len keby si to usporiadal nejako do strof, bolo by to lepšie. ...to ako keby som ti dal na tanierik popučený zákusok a vedľa neho taký istý, ale pekne naaranžovaný, rozumiš
20. 7. 2012 18:54