Basnicky.sk

Pod nebom zase spolu
oči vidia to čo nik
každá hviezda padne dole
aj keď ona nie je bojovník

posledná už k zemi trieli
obloha bez nich tmavá
kus maliarovho plátna biely
lebo len jedna je tá pravá

stratili isto svoj tvar
kým v prachu zhasli celkom
na perách najväčšej odvar
dávajúci radosť vo veľkom

bozkávanie to šialené
dokazuje že to vie
kedysi žiarivé už vzdialené
nič pohľadom na nebo nepovie

očiam verným splní sen
keď do nich uprene hľadí
hviezdičky žiaria aj cez deň
len ťažko ich jas zradí

svetom túla sa astronóm
hviezdy na nebi hľadá
prehliadol tú za stromom
pre ktorú každá nová padá

na takú sa neustále díva
úsmevná už skoro rok a pol
po večeri z okna kýva
na vďaku že zas raz zbohatol

nie však o eurá či doláre
ktoré sa minú v obchode
ale o pozretie do tváre
kde niet zmienky o rozchode

pohľad padá na biele botasky
tak čistá je aj hviezdička
vnútri celá šťastná od lásky
ukazuje sa no už bez trička