Už ani neviem koľkýkrát
som ti blízko srdca
a na krídlach sa mi znovu
topí vosk
tušíš
že nesneží
rozpadávam sa
už z playbacku
na dverách sa robia
modriny
a poháre umierajú
na rozdupaných podlahách
a hlavách
náručia sú prežraté
a uši pritesné
na slová
už len z dovozu
zo samozrejmosti
a povinnosti
aj čertom je divné
že sa im oddávame
nejako rýchlo
a lacno
kurva
bojím sa
že ma nestihnú zachrániť
a prepuknem naplno
v bezvedomí
a nespomeniem si
či som bol
kedysi dobrý
a nežný
alebo nás zabíjam pravidelne
Dátum vloženia 17. 7. 2012 21:32nervaq
Ikarove krídla
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2770
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Carlo
páči sa mi, najviac siedma strofa . Len vtip. Ale ak som správne pochopil, v podstate vyjadruje celú myšlienku. Sadla mi
21. 7. 2012 23:59