Myšlienky mi v hlave víria.
Dúfam, že ma nepomýlia.
Nechcem rozum počúvať,
chcem hlasu srdcu načúvať.
Cítim sa bezradná a sama,
ako obyčajná postrelená vrana.
Chcem cítiť slobodu voľnosť.
Chcem priestor, nekonečnosť.
Túžim sa kdesi rozbehnúť,
nedať sa už dobehnúť.
Chcem len priestor nekonečný,
život ktorý bude večný.
Dátum vloženia 11. 7. 2012 13:38zatka
Bez mena 1
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1457
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti