Poskladaná
v rohu postele
ako plachta
včerajšej lásky.
Vzišla si
ako fénix
s tajomstvom
čo nehľadám.
Nikdy mi nešlo
špehovanie
v cudzích očiach
čo ma súdia
namiesto boha.
Ešte raz sa otočím
zavinutý v myšlienkach
po uši.
Bolo chladno
zakúril som
v popolníku nálady.
Ty si sa vzdala,
vstala,
nezostala,
keď zaslzené oko
vzdalo spánok
a znížilo sa
k budíku.
Deň rovnaký,
stará kravata
a verš, ktorý sa neráta.
Dátum vloženia 5. 7. 2012 00:12Carlo 
---Nezrátaná---
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2545
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
veľmi pekné,jemné..najviac sa mi páči prvá strofa
5. 7. 2012 07:28 - Tatianna69
veľmi dobrá
5. 7. 2012 08:51 - Syber
aj mne sa páči...ľahko viazané,
ale hlavne šikovnosť,
či myšlienková zdatnosť ?
5. 7. 2012 20:46 - Carlo (napísal autor básne)
Teším sa. Tešme sa
7. 7. 2012 10:14 - Maryen
To je aké potešenie, si ťa tak znova po dlhom čase čítať...a ako vidno nevyšiel si z cviku...parádne...
9. 7. 2012 17:17 - nickmyname49
Výborné, si v tom ty, je to cítiť a to je ono
14. 7. 2012 12:50