Už aj vtáci piesne o nás štebocú
spolu pri práci preto lebo chcú
počítaj so mnou sú ich desiatky
idú do snov otvárajúc myseľ pre riadky
pre písané slovo pre srdca reč
dej nanovo dal pochybnosti preč
srdce dokorán radostne prijíma realitu
tvojim navždy len neviem či tu
teraz sa podarí povedať áno
skôr ako bozkom obdarí v krásne ráno
upravenie sa v mobile je už rituál
dotykom ona len potvrdí čo vydumal
ďalší príbeh s ňou no v novej kapitole
v izbe zaliatej tmou šaty dali dole
z tiel rozpálených vášňou a chcením
jemné dotyky splynutie tiel, už je ním
pretrhne hmlu čo bráni dňu novému
na perách ďakuje anjelovi no ktorému
tomu čo ju poslal či ten čo je ochranca
odpoveď v očiach nájde pri výzve do tanca
zapozerá sa onemie padne k lupeňom
zdvihne prvý do vlasov zblúdi jej on
ďalší a ďalší ozdobí ním celý svet
malá chvíľa stačí k túžbe na let
vzlietnuť spolu vyššie ako Himaláje
potešovať pery bozkami kým vnímavá je
Dátum vloženia 29. 6. 2012 07:26patrik598
Spoločný dej
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2812
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti