Pomposa 
Nie sme tu sami
Keď nás život opäť skúša,keď nemôžme v noci spať,keď ďalšie slzy vsiakajú do vankúša,skúsme,skúsme počuvať...ako šumí vietor za oknami,ako ho veľmi mrzí,ze nemôže byť teraz s nami,že nemôže nám osušiť slzy.Vonku možno kométy padajú,želať si môže každí,tak ako tisíce ďalších čo si želajú,keď vidia padať hviezdy.Sme citlivý a pár vecí nás sužuje,v tvári sme trochu poblednutí,mnoho ľuďi nás naoko ľutuje a aj tak sme pre nich dávno zabudnutí.Ale slnko to je tu pre nás,nie,nie sme tu sami,nie sme v peňaženke posledný peniaz,slnko tu bude predsa vždy s nami.
Dátum vloženia 15. 2. 2006 10:22Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1488
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti