Ticho rozpaží ruky
vyrába vzdušný vír do tvaru
hrubej čiary
skladá tieň na úhľadnú kopu
ku dnu skrine
kde romantikovi odzváňa umieračik
v praskaní zhrdzavených pántov počuť strach
jednosmerná pasca do ktorej sa uzatvára
a vodu láme na dva kusy
lebo dvorenie dodýchava
za sklopenými viečkami ešte beží film
rekonštrukcia momentov
zostáva človekom lebo ľudské zviera
mu je cudzie
nechce ho prebúdzať
zamrznutý niekde uprostred
vie
že nebude ako predtým
tvár otočí dovnútra a nedáva viac čítať
slabiky núti mlčať v slučke slova
keď záhrada chladne
úzkosť z odložených vecí
zastavuje v prvej vrstve dychu
a oko ostáva nehybné
Dátum vloženia 22. 6. 2012 16:29Nepochopeny 
__________________________
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 3205
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
páči sa mi
22. 6. 2012 18:37 - qarlla
musim suhlasit s daisy, nepride mi to prvoplanove, co sa mi paci
23. 6. 2012 15:23 - len.a
krásne momenty máš v básni...hlavne prvá strofa a v praskaní zhrdzavených pántov počuť strach
jednosmerná pasca do ktorej sa uzatvára
a vodu láme na dva kusy,pekné...veľmi , myslím básnicky ,tragika momentov posúva báseň na výnimočnejšiu úroveň...možno to len ja tak cítim...ale vidím, že zaujala hlavne nás , empatickejšie založených, viď- komenty nadomnou
20. 7. 2012 11:32 - len.a
a aby som dodala...je mi vždy ľúto keď sa zmaže dobrá poézia na básničkách.sk...a teraz by sa Daron zase trochu škodoradostne pousmial/hlasovala som prvá za mazanie na tejto stránke/ myslela som iba na seba...ách jo-a stratili sa aj dobrí komentujúci -boli to super súboje...hoci niekedy zapadali hlboko pod kožu
20. 7. 2012 12:18 - Nepochopeny (napísal autor básne)
Ďakujem vám.
Len.a, to mi píšeš ty o zmazaní? ;-)
Ďakujem ti. Z iného serveru som zvyknutý, že niektoré moje básne sa takmer nekomentujú. Raz som to rozoberal s jedným človekom a ten mi na to povedal. Vieš, niektoré tvoje básne sú také, že človek sa bojí prísť a iba napísať, že sa mu páčia. Lebo má pocit, že je to málo čo by bolo k nim potrebné povedať.
Viem presne vždy čo bude mať veľa komentov a čo málo. Viem kedy sa vyjadrujem zložito, kedy sú tam ťažké myšlienky a kedy to pritiahne aj jednoduchého človeka
25. 7. 2012 08:42