Basnicky.sk

Ako z maliarovho diela ako z vojakovej pištole
tak krásna neďaleko od cieľa zastala pri stole
v čase raňajok sedí pri svojom milom
zase nový zajtrajšok možno v náručí so synom

čo ak predsa čo ak bude mamou
čo ak cestou slepca neostane samou
odzadu ju istí na každom jednom kroku
všetko vtedy krásne zdá sa byť

krásnu vec zistí po prvom spoločnom roku
že už chýba len stromček v záhrade zasadiť
očami vidí všetko len v tých dvoch
s ňou ho spojilo stretko a syna dal Boh

malého nosila v brušku ten jeho sen
vydržala každú skúšku žitím pre neho len
netreba do bane fárať po zlaté tehličky
stačí po papieri čmárať tie pomyselné cestičky

vo vlasoch v dlaniach po celom jej tele
popri tých hraniach blúdia v svojom leporele
nepýtaj sa o kom už to zistila i mať
syn vieš po kom vrelo na mamu jeho hľaď

to je ona zo snov dovedená priamo sem
aj bez osnov povedané jej láska áno chcem
zatiaľ nie je tisíci no raz sa tak stane
keď pera blúdiť pri líci keď ráno vstane