Basnicky.sk

V rúchu behu života
kráčam svojim snom.
Bez radosti z reality.
Smútok a ja v ňom.

Západu slnka básnim,
slávik tíško spieva.
Potom rannej rose
slzy moje lievam.

Voniam kvety krásnych chvíľ,
tvojho pohľadu.
Neuverí ten, čo nezažil
takúto nádheru.

Letný vánok, letmý pohľad
dotykov možno pár...
Láskavý úsmev. Rozlúčenie
a už znovu letíš vdiaľ.

Po tisíci krát nepriznávam
čo v srdci mojom nosím.
Zostávam ďalej nepriznaná.
O pokoj v duši prosím.

Iskra stretnutia nezhasína
ani nevzplanie v plameň.
Vietor mi to pripomína:
milujem ťa. Amen.