Ona vo mne drieme ako dieťa bez viny
v srdci tiene tak chcem byť jej jediný
aj to sa stáva veď v živote mnoho ciest
no keď láska máva nestačí len dotyk hviezd
tie dni ňou objaté nepozná kto je sám
inde litre lásky rozliate ako tak pozerám
pocit dozrel no čo teraz keď nie si tu
rád by som ťa pozrel a nezostal bez citu
aspoň minútu no osud mi nedopraje ani to
nikdy nesplynú tu telá musím asi spáliť to
len mosty či celé keby náhle nádej svitla
povedať smiem slová smelé aby ďalej kvitla?
no ja vädnem už až k zemi hlavu skláňam
no ľahko vzlietnem už lístok do pekla zháňam
stále je v tej zóne skade sa nedá cúvať
ty kráľovná na tróne moje dlane ťa chcú mať
Dátum vloženia 13. 6. 2012 23:39patrik598
Vzdialená
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 3089
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti