Basnicky.sk

Ruka stisne svetlo nehy,objímaš s ňou celé brehy.Prijímaš svetlo,jagot hviezd,ako rosu z ranných ciest.Prikrývka biela ako sneh,zakryla život márnych nieh..Život ženie do záhuby,smrť má za zásluhy.Ruka klesla chladná nadol,smutný dážď na lúky sadol.Svet jasný sa s ním lúči,v poslednom slnečnom lúči.Dym sa dvíha s temných jám a v nich leží na dne sám.Počuť chmúrne slová chvál,tóny chladných katedrál.Už len buchot mokrej hliny,človek vníma svoje viny,niet už cesty návratu,ani cesty k životu...