Basnicky.sk

Nedokonalosť tohto sveta mučí,nič nové nás nenaučí.Oči hľdia,nevidia nič,srdce káže krásu,alebo gýč.Pretvárka je našim krídlom,ústa mazať cudzím medom.Nevídať ľudi pri pomoci,báť sa chodiť po ulici.Mať strach so seba samého,nehájiť záujmy druhého.Byť otrokom spoločnosti,každému byť proti srsti.Brať do úst cudzie slová,opakovať to stále znova,aký je tento svet "úžastný",neslaný,ani nemastný.Každému sa v ňom dobre žije,znovu mi klamstvo do očí bije.Kde je pomoc bez peňazi?Na chrbte ma s toho mrazi.Ľudí je tisícok okolo ,na chvíľu sa mi zazdalo,že stojím sama v dave,hrám a podieham panike,že raz budem ako vy,žit v kľude a bez obavy.Niekto to za nás,neboj zmení,to hovoríte vy,ale tak to neni.Ja zmením vodu na víno a život premením na kino,to bude zrkadlo vašej duše,to bude voda vašej súše.Uvidíte sa v jasnom svetle,bez pozlátka prvý krát,tomu verte na stokrát...