Basnicky.sk

Náhle osirel stratil miesto v dvojici
nešťastia stvoriteľ hladká posmešne po líci
z čela pot, celé rieky sa ho lejú
bezvýznamný bod ktorý ruky jemné nezohrejú

slza slaná stečie až na samý kraj
láska hraná zničila ten jeho raj
nepovie si môj a ani svoje novinky
bol vždy tvoj s textami čo odkladal do skrinky

napísané jej no aj iný si ich strážili
stále nový dej o tom čo oni zažili
vyjadrenie strohé kým iný si ich vážili
v koši boli mnohé ruky sa už nesnažili

stále vietor zo severu sfukoval ich plamene
od spoznania až po neveru hádže k nohám kamene
ich údery bolia no ešte nôž do rany bodá
krvou zalieva polia kde jed do rúk podá.........