Basnicky.sk

Ako stopky v pozore
nepočítam sekundy
do úmrtia mozgových buniek
pred pádom

Pri jediných pohľadoch
sa podlamujú kolená
v neurčitých hlbinách
odsúdená na večné pátranie

Znovu a zas pokľakám
pred tvojou zvrchovonasťou
s hranou pokorou spúšťam hlavu
aby si tiež uveril, že ostanem

Prišiel čas rozdrviť svoje kosti na prach
v skalách večného života
a pod tvojou rukou
roztopiť sa ako med

Keď slabá som, som silná
a tebe to prezradím
až keď s posledným výdychom
vytratí sa z tvojej tváre strach ... predo mnou