Basnicky.sk

V srdci vzácne veslo ktoré odoláva aj najsilnejšiemu prúdu
keď šťastie kleslo prišla tvár berúc ho od posledného súdu
pomohla zvládnuť ten nápor čo vyvolával pohľad späť
všade len klad a nie zápor odkedy pozná ju naspamäť

poklad svoj on túži objať aj keď je to stále málo
lásku ako vodu rozliať ktorej by sa zlo vždy bálo
v hĺbke srdca pevný hrad čnie sa ponad tie menšie
iným ho rýchlo zrúcal skrat keď základy mali tenšie

ona v mysli jeho ako doma sa cíti veď v nej aj žije
bariéry padli medzi dvoma s poslednou slzou čo sa zmyje
pozve ju k tancu nech sa teší z chvíľ cennejších než drahý kov
berie každú šancu potešiť sebou a dať nádych do jej snov

úsmevom deň vždy zmení za ktorý by aj na smrť šiel
láska v tom istom znení pokračuje aj keby jeden neprišiel
v rukách drží jej náramok odkiaľ cíti neskutočný príval
vyberá on zo snára rok v ktorom o takej iba tajne sníval

všetko zlé čo na ňu číha dáva od nej ďaleko bokom
chrániť a milovať stíha pričom básne tvorí každým rokom
vynaloží veľkú snahu na spokojnosť svojej kráľovnej
zabezpečí v srdci vlahu keď veľkú lásku dá on jej

Šírim morom loď tiahne za ktorou veľké vlny stoja
na palubu späť ju stiahne keď nebezpečenstvá z dna sa roja
telo zahalí osuška aby chlad nebudoval si v nej sídla
potichu šepká jej do uška koho navždy vysadil na svoje krídla