Basnicky.sk

Chcel som byť s tebou no osud mi lásku vzal
v silnom zovretí moje city k tebe roztrhal
posledné slová pery zdobia aj keď nie je chuť
je príliš neskoro otočiť list a na všetko zabudnúť

city plávajú po rieky odkiaľ nikdy sa už nevrátia
slzy hľadajú si na nej cestu kým sa v diaľke nestratia
odišla láska preč už len fotky tvoje mám
plačem nad každou jednou čo v ruke zovieram

nevrátiš sa mi nikdy z cesty rozchodu
stretneš na nej iného s ktorým zažiješ pohodu
stratil som ťa navždy, zmieriť sa s tým nedá
neprítomné pohľady, milujúce srdce a tvár od bolesti bledá

prečo sa to stalo otázka mi hlavou znie
chcem sa vrátiť späť no bojím sa že povieš nie
dávam všetku silu do tvorby každej ďalšej vety
sú posledné, nebudú viac s nimi strety

miloval som až dokonca kým ma rozchod navždy zlomil
odchádzam ti zo života s pocitom že moja láska nebol omyl
krásne chvíle sú preč, iba malé svetlo po nich svieti
odišli ďaleko od nás, v bolesti zmietame sa ako v sieti

čoraz väčší smútok vo vnútri sa zbiera
neverím že budem šťastný, vyhasína moja viera
milióny pocitov stretáva sa s tisíckami slov
zo slzami v očiach naposledy skladám si ich do rýmov

vidím teba pred sebou stále po celý čas
zavriem oči, pozriem inde a vidím ťa zas
vymazať ťa zo života nedokážem ani najväčším zmizíkom
ostaneš v ňom stále aj keď telo bude spať pod pomníkom

neviem ako chutia tvoje pery, bozk som im nedal
zmenil by ma veľmi a všetko zlo by som rád zo seba predal
nedozviem sa nikdy tvoju vôňu ani chuť
myšlienka na to ma núti k priepasti sa rozbehnúť

jedným krokom udusiť trápenie človeka bezcenného
podať ruku smrti oblečenej do rúcha anjelského
stojím na kraji kde už stráca sa mi pod nohami zem
odhodlaný skočiť naposledy si ťa v mysli objímem

noha blúdi do prázdna za životom lepším
všetko som stratil už to nebude ako predtým
vykročím aj druhou do pocitu nespútanej voľnosti
letím vzduchom ako vták bez šance a možnosti

cesta k smrti sa skracuje, pomaly vidím jej tvár
padám do roztvoreného náručia, už navždy budeme pár
cítim sa krásne už netrápi ma vôbec nič
zloba odišla preč ako kone a ich pohonič

lepšie bolo odísť ako trápiť seba aj teba
strážim si ťa navždy v srdci pri pohľade z neba
sledujem tvoje kroky životom v ktorom opustená si
nemáš svoju lásku a zúfalstvo ťahá ťa za vlasy

celé hodiny slzy tvoje stekajú po mojom hrobe
vieš že v ňom leží chlapec čo miloval ťa v každej dobe
neplač kvôli mne, určite stratené šťastie budeš mať
jedného dňa už prídete dvaja mi hrob zametať

úsmev naplní tvár keď budeš šťastná čo pri mne si nebola
nikdy na teba nezabudnem, tvoje meno znie mi všade dokola