Basnicky.sk

Prázdnym srdiečkom potok smútku preteká
svojim prúdom ho celé zo šiat vyzlieka
zostáva nahé uprostred skľučujúcej tmy
tak to s ním pokračuje roky, mesiace a dni

nič nevraví, ústa mu zmrazil chlad
myšlienky zase zviera nebezpečný had
nemá síl a s každým novým dňom slabne
vie že čoskoro do prachu zeme spadne

s posledným výdychom prišla tá v bielom zahalená
podišla k nemu kľaknúc si na kolená
šaty z nej idú dolu ako voda horskou dolinou
odieva ho do nich, sťa by ukrytý pod perinou

objíme ho a usídli sa v jeho útrobách
splnil sa mu sen, nezostalo iba pri slovách