Neveril som na oheň
z mokrých kameňov.
No obliekol ma tieň,
tancoval som,
chodil,
a plakal
v rytme plameňov.
Vietor pálil stále viac
popolom mokla tvár.
Všetko bolo chtiac.
Ako sivé dlane
tak aj ty
skrývali
malý pekelný dar.
Stále hlbšie rany
spôsobené žhavým uhlím.
Nútili hasiť rany
ktoré som mal..
No teraz sám
bez Teba
a spálený za nimi truchlím.
Posledná aktualizácia: 15. 9. 2012 12:41
Dátum vloženia 28. 5. 2012 18:29sefko
Spálený
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2002
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- sefko (napísal autor básne)
trochu experimentujem..
28. 5. 2012 18:30 - Mrakoplaš
ono to aj vcelku môže byť, ale pre mňa osobne je to trochu fádne, jednoliate, bez momentu, kde by som sa pristavil a povedal, že toto autor dobre napísal
29. 5. 2012 07:52 - Stuno
Hej, píšeš kam ťa vietor zaveje.
30. 5. 2012 17:36