Basnicky.sk

Trhané nádychy sa ozývali spoza dverí.
Čo som mala robiť ? Len som v rukách pevne zvierala panvicu, a modlila sa aby ten somár vypadol spred mojich dverí.

" Veď otvor ! "
Ozývalo sa to cez celú chodbu. Tá protivná stará Inčuču z tretieho už isto mala novú klebetu aby mohla aj s ostatnými starým špachtľami ohovárať susedov. Určite počúva za dverami, hosi jej ťahá na sedemdesiatku, zvláda aj o polnoci načúvať k susedom, a pozná všetky dvôverné rozhovory, a že tá z prvého má určite milenca, lebo jej manžel ináč vykrikuje, a podobné voloviny.
Zastavilo sa mi srdce. Môj, teraz už bývalý, sa ožral pod obraz Boží, na mojej, zdôrazňujem MOJEJ chodbe robil blázna zo seba, aj zo mňa, z nezvládnutého rozchodu.

Pred mojimi dverami sa ozývalo prosíkanie ešte dalšie tri hodiny, potom mi môj fešný sused pomohol, keď zavolal políciu. V župane vyzeral fakt skvelo. Až na trochu kostrbatý úsmev, ale nie každý je dokonalý aj o pol tretej ráno.

Tak sa skončil ten " dokonalý" vzťah. Doteraz počujem ako sa cez škváru dverí prebýja dych človeka, o ktorom som si myslela že je úžasný. A odvtedy na Lásku neverím. Prečo ? Ako aj vtedy, keď som otvorila dvere môjmu susedovi oproti, skočili sme po sebe ako hladné mačatá, a vôbec ma nezaujímalo aký je. Potom prišlo zbohom. A mňa nebolelo srdce, že ma ktosi opúšťa. Načo lásku ? Muži to proste neberú vážne. Tak ani ja. Skončila sa noc, a možno jediný človek, ktorému by som otvorila dvere a povedala aby ostal na dlhšie ako jednu noc, sa práve viezol na policajnú stanicu v putách s dvomi promile v krvi.

Buď je Láska sprostá, alebo mne sa vyhýba. Ale ja jej neverím.

Posledná aktualizácia: 26. 5. 2012 19:33