spýtavým pohľadom
hlceš moje túžby
nastavujem svoje dlane
nech zlomíš reťaze
Snáď ma ty zachrániš
iného princa nechcem
aby som nemusela odpúšťať
dvom naraz
Len kývneš hlavou
Aj ja idem
Tam kam povieš
že sa zomiera
Doplatiť na hlúposť
je normálne
Ak by neznačili chodníky
boli by sme tam všetci
Vysloboď ma
z klietok času
potom len
odovzdám duše stratených
V diaľke sa stráca
biely princ
na kolobežke
so soľou na lícach
.
.
.
a vraj princovia neplačú
Dátum vloženia 16. 5. 2012 19:22Enžela 
Chodníčky rovné
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1324
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Tatianna69
pekný príbeh... ale máš na viac,
16. 5. 2012 22:12