Basnicky.sk

Stojím tu zronená,
kvapky daždi stekajú mi po tvári,
omývajú oči žiaľom skalené.
Ty však premňa pohľad nenachádzaš,
chladne odvraciaš zrak,
ako keby si ma nepoznal.

Oči naše sa zrazu stretli,
však Tvoje stratili iskru šťastia a radosti,
chladne ma prebodávaš pohľadom
a láskavého slovka nevyriekneš.

Kde je ten,ktorý môj zrak rozžiaril
a srdce naplnil radosťou žiť?
Kde je ten zvonivý smiech,
čo mi bol balzamom pre dušu?
kde je ten,keď vonku mráz štípal
a on ma prijal ako malé mačiatko,
trasúce sa a nenechal ma zamrznúť?
Kde je ten,čo na moje rany dal hojivú masť
pochopenia a lásky?

Tak stojím tu,opäť ako to mača;
premočené,trasúce sa od zimy,
ale ty,neotváraš mi dvere,
zrak máš ostrý,
plný krutosti a beznádeje..

Zlomil si mi srdce,
tak zomieram s mojou túžbou po tebe,
srdce praská a prestáva biť,
moja duša odlieta tam,
kde niet smútku,
iba Božie svetlo a láska.

Tak opúšťa duša moje telo
a môj dych sa zastavil na perách
so slovami-Milujem Ťa,navždy!

Posledná aktualizácia: 28. 4. 2012 21:48