Stála v kúte celkom sama,
videla ako tieň na zem padá,
bola krásna, čistá, mladá
no stále vo vnútri sama.
Hľadela na všetku špinu sveta,
našla v nej kúsok čo sa trblieta.
Malý kúsok v toľkej biede,
ktorý vraví ako veľmi zle je.
Predtým chcela ostať navždy mladá
dnes cíti ako do staroby padá.
Život pred sebou a vrásky na čele má
bolí, ak slza po líci so smútkom stoná.
Prešli mesiace a dni odplávali potokmi
vraví a dúfa, že dobre bude – rokmi,
ale čas city nemá a nezastaví svoj beh
s ňou staroba odchádza na druhý breh.
Dátum vloženia 14. 4. 2012 16:21Dianela
Život
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2106
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti