Basnicky.sk

Keď skončí sa deň a svetlo sveta pominie sa,
vedy každý mlčí a schováva sa.
Len niekto si vie vážiť tú nádhernú noc,
čo ukrýva tajomstvá a diabolskú moc.

tú istú noc,ktorú každý odsudzuje,
ktorú každý zavrhuje.
A to len preto,lebo je tmavá,?
Len preto že je tak dravá?
No i cez noc všetko žije,
a nikto nič nespozoruje.

No stále je tu niekto,kto si ju vie vážiť,
a všetko okolo tak dráždiť.
No napriek tomu dokáže cez noc žiť,
a všetkým navôkol ublýžiť.

Ten niekto je tak dravý,
no napriek tomu je aj hravý.
On za to nemôže,že iným ubližuje,
on tak proste žije,
a v noci krv pije.
Je tak utiahnutý a nikoho nemá,
je tak sám,no napriek tomu vníma.

Vníma všetko vôkol seba,
čo deje i nedeje sa,
čo dýcha,čo nehýbe sa,
čo žije,i to ,čo smrti poddalo sa.

On jediný dokáže vnímať krásy noci,
on je ten čo vníma rozdiely zpomedzi mocí.
Má moc vziať si život iných,
no seba z toho nemôže viniť.

To jeho túžba ho núti loviť,
to tá túžba mu poskytne chuť zabiť.
Sám sa tomu nedokáže brániť,
a tak podľahne a dovolý si zraniť.

A to vtedy keď je tmavá noc,
kedy deň už stratil svoju moc.
Kedy na oblohe svietia hviezdy,
a mesiac vládne celej noci,
práve vtedy je on nekonečne mocný.