Voly
tisícročia obrábajú role,
vžili sa do tejto role,
robia to tak dokonale
z vlastnej božej vôle.
Nevadí im hlad
či bičovanie, ani smrad
ich výkalov,
špina, bahno, ľad,
na ktorom musia prespávať.
Voly bezvýsledne život školí,
choroba, čo hrozne bolí,
napokon ich aj tak skolí.
A volyč stále
volý, volý, volý!
Veď voly drú
na parazitov radi,
pred pohrebnými urnami
vystávajú dlhé rady.
Počuj volyč:
Je to tvoje jediné
a jedinečné právo.
A žiť zdravo
môžeš predsa na Neptúne,
až ťa dostanú
(na námestie do stanu)
tie nenažrané svine!
Dátum vloženia 28. 3. 2012 10:57fabici
Volyč
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1691
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti