Basnicky.sk

Hlava muža sťa bijúci zvon.
Rozľahlí hukot ťahá sa,
Pozdĺž celou dedinou.

Dedinka. Láska moja.
A či sa ti to vráti?
Lež pravda je taká,
že za moje utrpenie,
môžeš len ty!

Dve hodiny a zvon bije,
sťaby pol noc.
Tri hodiny. Nad dedinkou,
démonická moc.
Štvrtá bije. Dievča plače,
slučku zaťahuje.
Piata bije. Neutícha,
dievča kričí „auxilium me!“

„Vzácne ticho.“ Riekne zvon. Dedinka
visí ohrdnuto na ňom.
Potom ľutuje. „K čomu mi to je?“
Dievča bez dychu, bez duše...

Ja hlupák, že som na ňu kričal.
Ona ma rada mala, cez slzy ma milovala.
Zlosť je mrcha. Dedinka bola moja pýcha!
Moja nevesta! Tú som si mal vziať a nie
s tou mrchou tancovať.