Martin K nosí všade so sebou zubnú kefku.
A občiansky.
Chodí električkou číslo 2 a máva neznámym z vlaku
Cestujúcim ukáže občiansky, zaškerí sa a povie :
Pozri, aká smiešna fotka.
(a pritom nie, vôbec nie je smiešna)
Klasika : ľudia sa zasmejú, zo slušnosti, zdvorilosti, aby im už dal pokoj.
Občas si sadne aj vedľa mňa.
Neukáže mi občiansky, iba nejasne hovorí
o nejakej autonehode, kde šofér nedal prednosť v jazde
pokýva hlavou, neurčito sa usmeje a vystúpi.
Vtedy mám pocit, že je niečo medzi nebom a zemou
niečo nezmieriteľné, ťaživé a nedotknuteľné
akoby za čiernymi obrysmi presvitalo modrasté DNA.
Dátum vloženia 24. 3. 2012 09:43Levica
O ľuďoch a o ľuďoch a o niečom medzi tým
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1980
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
Vystihla si to.. veľmi sa mi páči
24. 3. 2012 11:52 - Syber
...je to tam
náboj, podanie
24. 3. 2012 22:01 - lajko71
ako inak levia žena ,dobré to je
25. 3. 2012 13:18 - len a.
hlavne záver-mám čudný pocit z tvojho príspevku,myslím,že si zasiahla do zvláštností ktoré nevnímame každý deň a dejú sa,preto sa mi páči hlavne ten záver,myslíme,predvídame skombinujeme určitý okamíh... potom naň zabudneme ,stratíme - len tak kamsi zapadne,ktorá sa však stane -je to v mozgu?alebo medzi nebom a zemou,ovláda náš osud niečo alebo zhoda okolností-oho?nejak som sa rozpísala-ale na vine je... super
1. 4. 2012 12:44