Basnicky.sk

Raz sa prejdeš po oblohe v jemne krásnych šatoch
Budeš sa prechádzať s pocitom že už nikdy nespadneš na dno
Nebudeš pociťovať trápenie , budeš cítiť radosť
Naplno sa usmeješ a budeš cítiť tú detskú mladosť
Usmeješ sa nad všetkým, čoho si sa bála
Usmeješ sa nad zistením že anjeli tu boli aj keď si spala
Raz príde ten deň keď si splníš každý sen
Stačí sa odpútať od zeme a letieť len
Zistíš že tu nieje nič kvôli čomu musíš obmedzovať spánok
Zistíš že vstavanie môže byť krásne a to každé ráno
Splníš si všetky sny , každý vysnívaný okamih
Zistíš že nemusíš snívať, pozrieš na mobil a šťastie volá ti
Večernou prechádzkou po oblohe sa budeš dotýkať hviezd
Kedykoľvek si z neba šťastie môžeš zniesť
Kedykoľvek chceš môžeš rozfúkať prah na mesiaci
Kedykoľvek môžeš fúknuť vánok do púšte na piesok ležiaci
Z oblohy sa pozrieš na svoj život , zistíš že to bol boj
Sama križovatka, samé choď a teraz stoj
Samé obmedzenia, rozkazy, kde iný na teba neberú ohlady
Ale nieje ten život až taký zlý má aj velmi dobré pohlady
Keď sa prechádzaš oblohou to je ako keď snívaš
Pocit eufórie ,radosť , keď veselá bývaš
Stretávaš sa s hviezdami , sama im dávaš názvy
Všelijako ich pomenúvaš , sama na ne vymýšľaš frázy
Tu na oblohe je všetko jasné, tu sa nemôžeš stratiť
Nemusíš sa nikam ponáhlať , tu sa ti čas nekráti
Keď sa usmeješ z oblohy , nebude to úsmev nemý
Nebude to úsmev dievčaťa , bude to úsmev ženy
Tak sa usmej poriadne, lebo úsmev ludí k lepšiemu mení
Tak lietaj si po oblohe volne bez fyzikálnych zákonoch o trení
Budeš ležať v oblakoch s dobrým pocitom
Budeš pre ne pokladom s jemným dotykom
Tvoje šaty teplým vánkom jemne vejú
Popritom sa pozrieš na hviezdy a ony sa usmejú
Všade kam sa otočíš, všade to žije
Hviezdy sa na teba usmievajú, to sa ti do pamäti vryje
Hneď zistíš čomu veríš a prečo žiješ
Nevieš slovami opísať pocity, keď s hviezdami splynieš
Tak si spomeň, vždy keď pozeráš a nevieš kam
Tak svoj pohlad nasmeruj ku hviezdam
Budeš po nebi kráčať , budeš v ňom plávať
Budeš v ňom zasnená spávať, úsmev na perách budeš mávať
Prechádzka po oblohe, nie je ako neakou púšťou
Je to prechádzka svojim životom, svojou smrťou
Obzeráš sa dookola, všade vidíš šťastie
Pýtaš sa prečo, no lebo ono na oblohe rastie
Tu pramení každá rieka, aj láska tu má svoj prameň
Srdcia tu láskou horia , je to krásny plameň
Na oblohe je to bežné ako na zemi kameň
Nechaj sa unášať oblohou, doterajší život zameň
Namiesto púpavy, tu rastie nádej
Polárna žiara tu len tak na večeru zájde
Prechádzaj sa po oblohe s úsmevom na perách
Šanca zmeniť život k lepšiemu nie je nikomu vzdialená

Posledná aktualizácia: 21. 3. 2012 22:27