Umieral som
pod stromom,
keď si mi padla
priamo do srdca.
Vryla si doň jazvu
a potom krátky list.
Už musím ísť.
Cítim.
Sme aj tak svoji,
len smrť nás oboch
navždy spojí.
Dátum vloženia 21. 3. 2012 01:00fabici 
Jabĺčko
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1765
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
21. 3. 2012 18:17