Chladná polnoc kraľuje,
každá noc je ako deň.
Utopil sa v priekope úzkosti,
po hradbách kráča iba tieň.
Napil som sa z dlaní
tvojich premrznutých rúk,
uväznený v polospánku.
Tíško. Už ani muk.
Dátum vloženia 19. 3. 2012 23:12fabici
Petrov hrad
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2225
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti