Drahý,je to už nejaký čas čo si sposobil v mojom živote búrku,
a hoc dnes zlahka pláva moja loď do prístavu kde je moj domou,
moja loď ostane naveky poznačená krupobitím ktoré si sposobil.
Nedokážm na tie chvíle zabudnúť,myslím na ne denne.
Ako mám zabudnút na tie mandlové oči,ako mám zabudnúť na tie velké avšak nežné dlane? Nie-nikdy nezabudnem-dnes to už viem.
Prajem ti aby si našiel svoje šťastie,i keď som smutná,že ho nemožem zdielať s tebou.
Lúčim sa s jediným slovíčkom-NEZABUDNEM.
Dátum vloženia 19. 3. 2012 10:0427veverka
Andílku můj
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2796
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- loomy
not a poem, gramaticke chyby
20. 3. 2012 09:19