Basnicky.sk

Keď nocou blúdim a v tvári cítim chlad, cítim chlad,
vtedy mysľou v tiene stúpim a vidím čierny ľad, čierny ľad.

Svet okolo bez teba smúti a s ním som sám, strašne sám,
do čiernej sa slnko zrúti, z neba len je prach, sivý prach.

Dážď ma sivou studí, ako plášť, čierny plášť,
a rieka k ústiu prúdi ako had, tichý had.

Cez brehy brál sa rúti, skratkou snáď, skratkou snáď.
a v mori v nič sa zlúči, koniec nájsť, koniec nájsť.